„Boli by sme sa k nemu približovali so strachom, keby v jeho pevných múroch ešte vládli dávni lúpežní rytieri, ktorým nič na Váhu neušlo, a či už to bol majetok priateľa alebo nepriateľa, privlastnili si ho. Už sám slovenský názov svedčí o starobylosti týchto zrúcanín, ktorých počiatky ešte nikto nevypátral. Je azda pravdepodobný predpoklad, že sa tu kedysi osadil smelý rytier, keď sa na Váhu začali zjavovať plavidlá. Naozaj nič nemohlo prejsť touto úzkou dolinou, aby sa nebolo dalo zničiť skalami zhodenými z hradu strmo týčiaceho sa na brale, a to bez akýchkoľvek ďalekonosných zbraní. Priechod si teda cestujúci museli vyprosiť alebo vykúpiť, čo bolo vari aj podnetom na stavbu a pre čo sa oddalo stavať.“